V skratke
- Európska komisia navrhuje, aby online hry ponúkali bezpečné nastavenia pre deti už v základnej podobe.
- Obchody s aplikáciami by mali vekovo hodnotiť každú aplikáciu vrátane videohier a brániť deťom v nákupoch nevhodného obsahu.
- Návrh zatiaľ nie je zákonom. O jeho konečnej podobe budú rokovať Európsky parlament a Rada EÚ.
Európska komisia predstavila návrh nariadenia EU KIDS Act, ktorý má zvýšiť ochranu detí v digitálnom prostredí. Pravidlá sa netýkajú iba sociálnych sietí a videoslužieb. Komisia do návrhu zahrnula aj online hry, obchody s aplikáciami, operačné systémy a chatboty s umelou inteligenciou.
Pri hrách návrh počíta s povinnosťou bezpečného navrhovania. Služby, ktoré používajú deti, by podľa Komisie nemali podporovať nadmerné ani nutkavé používanie. Zároveň majú ponúkať bezpečné nastavenia účtov, jednoduché nástroje na zablokovanie či stíšenie ďalších používateľov a ochranu pred neželaným kontaktom. Komisia medzi cieľmi uvádza aj obmedzenie mechanizmov, ktoré deti nútia používať služby dlhšie alebo neplánovane míňať peniaze.
Samostatné pravidlá by platili pre obchody s aplikáciami. Tie by mali podľa zverejnenej metodiky určovať vekové hodnotenie každej aplikácie vrátane videohier. Deťom by zároveň nemali umožniť prístup k aplikáciám ani nákupom, ktoré nie sú vhodné pre ich vek. Súčasťou návrhu je aj používanie európskeho nástroja na overenie veku.
Najviditeľnejšie vekové obmedzenia sa týkajú sociálnych sietí a videoslužieb s rizikovými funkciami. Deti mladšie ako 13 rokov by si na týchto službách nemohli vytvoriť účet. Používatelia vo veku od 13 do 14 rokov by mohli mať iba obmedzený účet pod dohľadom rodiča, s časovým limitom najviac jednej hodiny denne. Od 15 rokov by si mohli vytvoriť samostatný účet. Tieto konkrétne vekové hranice sa podľa Komisie nevzťahujú na všetky online hry.
EU KIDS Act je zatiaľ iba návrhom. Európska komisia ho prijala 17. septembra 2026 a teraz ho preskúmajú Európsky parlament a Rada EÚ. Pri videohrách, ktoré nie sú online platformami, majú pravidlá kontrolovať orgány určené jednotlivými členskými štátmi. Konečný rozsah povinností preto bude závisieť od rokovaní a schváleného znenia nariadenia.
