Star Wars a ťahová taktická stratégia v štýle XCOMu sú kombináciou, ktorá dáva zmysel prakticky od prvého momentu. Blastery, droidi, rôznorodé jednotky, krytie a misie odohrávajúce sa na vzdialených planétach priam volajú po pomalšom a premyslenejšom spôsobe boja. Star Wars: Zero Company tento potenciál využíva pomerne dobre a ponúka dobrodružstvo, ktoré by si fanúšikovia podobných stratégií nemali nechať ujsť.
Hru som dohral na PlayStation 5 a väčšinu času som si užíval jej súboje, budovanie jednotky aj atmosféru známeho univerza. Čím dlhšie som však hral, tým viac sa prejavovalo opakovanie misií, menší výber nepriateľov a predovšetkým veľmi slabý technický stav. Zero Company má kvalitné základy, ale na PS5 pôsobí ako hra, ktorá ešte potrebovala niekoľko mesiacov optimalizácie.
Nezávislá jednotka na konci klonových vojen
Príbeh sa odohráva v období záveru klonových vojen. Hráč preberá velenie nad nezávislou jednotkou Zero Company, ktorú vedie bývalý dôstojník Republiky Hawks. Jeho podobu a zameranie si možno prispôsobiť, no oveľa dôležitejšie je postupne vybudovať tím schopný zvládnuť čoraz nebezpečnejšie operácie.
Dej sa spočiatku sústreďuje na samostatnú hrozbu, ktorá stojí trochu bokom od najznámejších konfliktov filmovej ságy. Postupne sa však prepája s väčšími udalosťami v galaxii a na scéne sa objavia aj povedomé postavy a odkazy pre fanúšikov Star Wars.
Hlavný príbeh hodnotím ako dobrý, ale ničím výnimočný. Dokázal ma motivovať pokračovať a zaujímalo ma, kam sa výprava posunie, no nepatrí medzi príbehy, nad ktorými by som premýšľal ešte dlho po záverečných titulkoch. Najlepšie funguje vtedy, keď využíva obdobie klonových vojen a ukazuje známe udalosti z pohľadu menšej nezávislej skupiny.
Zero Company sa nesnaží zachraňovať iba silou známej značky. Jej príbeh má vlastných protagonistov a konflikt, no zároveň dobre vie, že prítomnosť ikonických prvkov Star Wars dokáže mnohé situácie zatraktívniť. Fanúšik univerza si z neho pravdepodobne odnesie viac než hráč bez vzťahu k Hviezdnym vojnám.
Taktické súboje sú najsilnejšou stránkou hry
Najväčšou prednosťou Zero Company sú ťahové súboje. Ak máte skúsenosti so sériou XCOM, základné pravidlá vám budú okamžite povedomé. Jednotky sa pohybujú po bojisku pomocou akčných bodov, ukrývajú sa za prekážkami a pri útokoch pracujú s percentuálnou šancou na zásah.
Boje sú dostatočne prístupné na to, aby sa v nich zorientovali aj menej skúsení hráči, no zároveň ponúkajú priestor na premýšľanie. Dôležité je správne rozmiestnenie tímu, využívanie vyvýšených pozícií, obchádzanie nepriateľov a plánovanie poradia jednotlivých akcií.
Veľmi dobre funguje možnosť privolať na spoločný útok ďalšieho člena tímu. Vhodne zvolená dvojica môže jedného protivníka vyradiť ešte predtým, než dostane príležitosť reagovať. Význam má aj klasický overwatch, pri ktorom jednotka zaútočí počas súperovho ťahu, ak nepriateľ vstúpi do určenej oblasti.
Jednotlivé mechaniky síce neprinášajú revolúciu v žánri, no v kombinácii so Star Wars prostredím fungujú výborne. Streľba z blasterov, výbuchy granátov a súboje s droidmi majú presne tú atmosféru, ktorú som od podobnej hry očakával.
Z obyčajnej skupiny postupne vzniká skutočný tím
Medzi misiami sa hráč vracia na základňu The Den. Tu možno upravovať zostavu, liečiť zranených členov jednotky, nakupovať a vylepšovať vybavenie, odomykať schopnosti alebo rozhodovať o ďalšom smerovaní spoločnosti.
Správa základne nie je extrémne komplexná, ale poskytuje príjemnú prestávku medzi bojmi. Mal som pocit, že neovládam iba niekoľko figúrok na taktickej mape, ale postupne budujem skupinu, ktorá sa pripravuje na ďalšie náročné operácie.
Dôležitou súčasťou sú vzťahy medzi jednotlivými členmi Zero Company. Postavy, ktoré spolu pravidelne vyrážajú do boja, si postupne vytvárajú silnejšie putá a získavajú spoločné bonusy. Tento systém funguje nielen ako herná mechanika, ale pomáha aj pri budovaní vzťahu k posádke.
Práve členovia tímu a ich vzájomné interakcie ma bavili viac než hlavná dejová línia. Postupne som si vytvoril obľúbenú zostavu a začal som konkrétne postavy uprednostňovať nielen pre ich schopnosti, ale aj preto, že som ich chcel mať vo svojom tíme.
Postupne sa dostavuje opakovanie
Súbojový systém má kvalitné základy, no hra ich nedokáže počas celej kampane dostatočne rozvíjať. Najväčším problémom je menšia rozmanitosť protivníkov. Veľmi často bojujete proti podobným skupinám droidov a vojakov, ktorých správanie sa po čase stane ľahko predvídateľným.
Opakovať sa začína aj štruktúra misií. Zmení sa prostredie alebo konkrétny cieľ, no priebeh zostáva podobný – presuniete tím do vhodných pozícií, odstránite najnebezpečnejšie ciele a postupne vyčistíte bojisko. Ani dobré súboje nedokážu úplne zakryť pocit, že som niektoré situácie už niekoľkokrát absolvoval.
Pomohlo by viac špecifických protivníkov, výraznejšie odlišné ciele alebo situácie, ktoré by hráča prinútili opustiť zaužívanú taktiku. Zero Company síce postupne pridáva nové možnosti, ale nie v takej miere, aby si každá ďalšia operácia zachovala rovnakú sviežosť ako prvé misie.
Napriek tomu ma taktické boje bavili až do konca. Opakovanie bolo citeľné, no premyslené rozmiestnenie jednotiek, spolupráca členov tímu a atmosféra Star Wars dokázali väčšinu stretov udržať zábavnú.
Pohľad z tretej osoby zostal nevyužitou príležitosťou
Zero Company sa občas prepne z izometrického taktického pohľadu do klasickej perspektívy tretej osoby. Na prvý pohľad ide o zaujímavý spôsob, ako sa dostať bližšie k postavám a preskúmať prostredia mimo bojových arén.
Problémom je, že hra túto mechaniku takmer vôbec nerozvíja. Väčšinou sa stačí prejsť po presne určenej trase, osloviť postavu alebo aktivovať konkrétny objekt. Chýba výraznejšie objavovanie, riešenie menších úloh či hľadanie ukrytých odmien.
Tieto pasáže preto pôsobia skôr ako spomalenie medzi dôležitejšími časťami hry než ako plnohodnotný prvok. Je škoda, že vývojári nedostali viac priestoru na ich rozpracovanie. Mohli ponúknuť osobnejší pohľad na jednotlivé planéty a zároveň narušiť opakujúcu sa štruktúru taktických misií.
Star Wars atmosféra funguje
Audiovizuálne spracovanie patrí medzi silnejšie stránky hry. Jednotlivé planéty, základne a bojiská pôsobia dostatočne rozmanito a dokážu navodiť pocit cestovania naprieč galaxiou. Prostredia sú detailné a dobre čitateľné aj z taktického pohľadu.
Najdôležitejšie však je, že Zero Company pôsobí ako Star Wars. Zvuky blasterov, droidi, hudba, technológie aj celkové spracovanie sveta zapadajú do známeho univerza. Hra dokáže využiť licenciu bez toho, aby celý zážitok postavila iba na nostalgických odkazoch.
Pre fanúšika Hviezdnych vojen je veľmi príjemné sledovať vlastnú skupinu rôznorodých postáv pri misiách na známych aj nových miestach. Atmosféra pomáha prekonať aj chvíle, keď samotná štruktúra úloh začína pôsobiť jednotvárne.
PS5 verzia potrebuje opravy
Najväčšou slabinou hry je jednoznačne jej technický stav. Star Wars: Zero Company som dohral na PlayStation 5 a hra na tejto platforme nepôsobila dostatočne vyladene.
Pravidelne som zaznamenával prepady snímkovej frekvencie. Pri hre, ktorá nestojí na rýchlych reflexoch, nemusia byť krátke poklesy plynulosti úplnou katastrofou, ale ich frekvencia bola dostatočne vysoká na to, aby som si ich neustále uvedomoval.
Problémy mala aj kamera. Občas zvolila nevhodný uhol, prekážalo jej prostredie alebo nedokázala správne zobraziť prebiehajúcu akciu. Objavovali sa tiež grafické chyby, ktoré síce väčšinou neznemožnili pokračovanie, ale narúšali inak vydarenú prezentáciu.
Najotravnejšie bolo zasekávanie nepriateľských ťahov. Hra niekedy pôsobila, akoby nevedela, čo má súper urobiť, a medzi jednotlivými akciami vznikali nepríjemne dlhé prestávky. Pri misiách s väčším počtom nepriateľov tým zbytočne trpelo tempo celého súboja.
Je škoda, že práve technická stránka tak výrazne poškodzuje výsledný dojem. Pod problémami sa totiž nachádza veľmi dobrá hra, ktorá si zaslúžila stabilnejšie vydanie. Zero Company by som preto záujemcom odporúčal, no na PS5 ideálne až po ďalších aktualizáciách.
Taktická hra, ktorá fanúšikom sadne
Star Wars: Zero Company úspešne spája známe univerzum s fungujúcim taktickým základom série XCOM. Ťahové súboje sú zábavné, správa základne dáva postupu dobrý rytmus a budovanie vzťahov medzi členmi jednotky vytvára pocit, že si hráč skladá vlastnú posádku.
Hlavný príbeh je dobrý, hoci ničím výnimočný. Oveľa silnejšie na mňa pôsobila atmosféra, členovia tímu a samotné taktické misie. Tie sa však ku koncu začínajú opakovať, najmä pre slabšiu rozmanitosť protivníkov a podobnú štruktúru úloh.
Najväčším problémom zostáva technický stav PS5 verzie. Prepady snímkovej frekvencie, chyby kamery a zasekávanie nepriateľských ťahov sú príliš výrazné na to, aby sa dali ignorovať.
Ak máte radi XCOM alebo Star Wars, Zero Company vám aj napriek týmto problémom pravdepodobne sadne. Nie je to najprepracovanejšia taktická stratégia na trhu, ale ide o veľmi dobrý základ, na ktorom by mohla vzniknúť ešte kvalitnejšia séria.