The Blood of Dawnwalker je presne ten typ hry, pri ktorej vidíte nedostatky prakticky na každom kroku, no napriek tomu ju nechcete prestať hrať. Nie všetko je dokonale vysvetlené, súboje sa postupne začnú opakovať a po technickej stránke sa objavia menšie zaváhania. Pod tým všetkým sa však ukrýva výborné temné RPG, ktoré má vlastnú identitu a predovšetkým pevné základy do budúcnosti.
Na hru sa dá pozerať aj ako na prvú kapitolu pripravovanej ságy. Vďaka tomu sa niektoré nedotiahnuté mechaniky či hrubšie hrany odpúšťajú o niečo ľahšie. Možno ide aj o šikovný marketingový krok bývalých vývojárov z CD Projekt RED, pretože od prvého dielu novej série hráči prirodzene neočakávajú úplnú dokonalosť.
The Blood of Dawnwalker sa však za prísľub budúcnosti rozhodne neskrýva. Už dnes je to kvalitná hra, ktorá dokáže stáť na vlastných nohách. V najlepšom zmysle slova ide o AA titul – nie taký veľký a preplnený ako moderné dvestohodinové RPG, ale dostatočne ambiciózny, osobitý a obsahovo bohatý na to, aby ponúkol približne 40 hodín poctivého dobrodružstva.
Prvá hodina skúša hráčovu trpezlivosť
Najväčší problém som mal so samotným začiatkom hry. Úvod pôsobí nešťastne zostrihaný, príliš rýchlo na hráča vychrlí množstvo udalostí a niekoľkokrát som mal pocit, že mi chýba dôležitá informácia. Postavy hovoria o svete, konfliktoch a okolnostiach, ktorým ešte nemáte šancu poriadne rozumieť.
Prvé desiatky minút preto môžu byť mätúce. Hra sa snaží rýchlo nastaviť príbeh, predstaviť hlavného hrdinu aj jeho schopnosti a zároveň vysvetliť pravidlá sveta. Výsledkom je úvod, ktorý ma namiesto okamžitého vtiahnutia skôr nechal premýšľať nad tým, čo sa vlastne deje.
Ak sa však hráč prekusne cez približne prvú hodinu až hodinu a pol, The Blood of Dawnwalker začne ukazovať svoju skutočnú tvár. Jednotlivé mechaniky do seba postupne zapadnú, svet začne dávať väčší zmysel a príbeh konečne dostane priestor dýchať.
Práve od tohto momentu sa z rozpačitého začiatku stalo dobrodružstvo, ktoré som si užíval až do konca.
Upír cez noc, človek počas dňa
Hlavným hrdinom je Coen, mladík, ktorý sa stane Dawnwalkerom – bytosťou pohybujúcou sa na hranici medzi človekom a upírom. Cez deň zostáva človekom a v noci získava prístup k svojim upírskym schopnostiam. Obe podoby ovplyvňujú boj, pohyb po svete aj možnosti pri riešení niektorých úloh.
Coen má tridsať dní a nocí na záchranu svojej rodiny spod nadvlády mocného upíra Brencisa. Hra teda od začiatku stanovuje jasný cieľ a neustále pripomína, že nie je možné pomôcť každému ani vyriešiť všetky problémy sveta.
Samotný príbeh funguje veľmi dobre, no ešte zaujímavejší je svet okolo neho. Stredoveké prostredie ovládané upírmi má výbornú atmosféru a hra sa nebojí ukázať jeho špinavšiu, krutejšiu a nepríjemnejšiu stránku. Nejde o uhladenú fantasy rozprávku, ale o miesto, v ktorom sa ľudia snažia prežiť pod vládou bytostí stojacich vysoko nad nimi.
Zároveň je cítiť, že tento svet má potenciál rásť. Prvý diel predstavuje jeho pravidlá, konflikty a postavy, no necháva dostatok otvorených možností pre ďalšie pokračovania. Ak bude séria pokračovať, Rebel Wolves majú na čom stavať.
Súboje sa najskôr zdajú náročnejšie, než v skutočnosti sú
Súbojový systém vo mne spočiatku vyvolával zmiešané pocity. Prvé strety pôsobia pomerne náročne a zároveň trochu neprehľadne. Hra očakáva správne smerovanie útokov a blokov, prácu s rozostavením protivníkov a využívanie schopností, no nie všetko vysvetlí dostatočne prirodzene.
Na začiatku preto môže boj pôsobiť ako náročný systém bez výraznejšieho nápadu. Postupným získavaním skúseností a odomykaním nových schopností sa však jeho kvality ukážu oveľa výraznejšie.
Neskôr už nejde iba o bezhlavé udieranie do protivníka. Treba premýšľať nad výberom schopností, správnym načasovaním a tým, ako využiť Coenovu aktuálnu podobu. Súboje začnú ponúkať jemnú vrstvu taktizovania a progres postavy je citeľný nielen v číslach, ale aj v tom, ako pristupujete k jednotlivým stretom.
Netreba však očakávať mimoriadne komplexný systém, ktorý sa bude počas celej hry zásadne meniť. Väčšina súbojov funguje podľa podobného vzorca a postupne sa začne opakovať. Keď si osvojíte základný rytmus boja a nájdete kombináciu schopností, ktorá vám vyhovuje, hra už neprináša dostatok nových situácií na to, aby vás musela neustále učiť niečo nové.
Napriek tomu ma súboje bavili. Nie sú revolučné ani dokonale prepracované, ale majú dobrý základ a s postupným rozvojom postavy dokážu byť uspokojivé.
Vedľajšie úlohy, ktoré nepôsobia ako povinná výplň
Jednou z najväčších predností hry sú vedľajšie príbehové línie. Moderné otvorené svety často zaplnia mapu desiatkami aktivít, ktoré síce predlžujú herný čas, ale v skutočnosti neprinášajú nič zaujímavé. Hráč opakovane čistí tábory, zbiera predmety alebo zachraňuje ľudí, ktorí mu po dokončení úlohy iba poďakujú.
The Blood of Dawnwalker sa tomuto problému úplne nevyhýba, no väčšina vedľajších úloh je aspoň určitým spôsobom zaujímavá. Niekedy vyniknú vlastným príbehom, inokedy rozhodnutím, atmosférou alebo novou informáciou o svete. Počas desiatok hodín som mal pocit, že sa stále deje niečo nové.
V tomto smere hra zvláda vedľajší obsah lepšie než mnohé väčšie série. Napríklad Assassin’s Creed podľa mňa často zlyháva práve v tom, že množstvo jeho vedľajších aktivít pôsobí iba ako obsah vložený medzi hlavné misie. Dawnwalker je podstatne kompaktnejší a svoju menšiu mierku využíva vo svoj prospech.
Výsledkom je svet, v ktorom som sa nechcel pohybovať len preto, aby som vyčistil ďalšiu ikonu na mape. Zaujímalo ma, koho stretnem a aký nový problém sa predo mnou objaví.
Čas ako zdroj, nie ako neustále tikajúca bomba
Časový systém patril medzi najdiskutovanejšie mechaniky už pred vydaním. Coen má na splnenie svojho hlavného cieľa tridsať dní a nocí, pričom vybrané úlohy a významné rozhodnutia posúvajú čas dopredu.
Na prvý pohľad môže takýto systém pôsobiť stresujúco. Hráči sú pri RPG zvyknutí, že môžu splniť každý vedľajší quest, preskúmať všetky zákutia a až potom sa vrátiť k záchrane sveta, ktorá na nich trpezlivo počká. The Blood of Dawnwalker k tomu pristupuje inak.
Ak sa hráč nenechá časom úplne pohltiť a nepotrebuje dokončiť všetko, mechanika funguje prekvapivo dobre. Núti vás premýšľať, čomu sa oplatí venovať pozornosť. Skutočne chcete piatykrát zachraňovať obyvateľov, keď viete, že výsledkom bude pravdepodobne iba krátke poďakovanie? Alebo svoj čas využijete na úlohu, ktorá posunie hlavný príbeh alebo viditeľne zlepší vašu postavu?
Vďaka tomu som nemal pocit, že hra mojím časom plytvá. Vždy, keď som si k nej sadol, niekam som sa posunul – či už v príbehu, v rozvoji postavy alebo v poznávaní sveta. Hra má približne 40 hodín a podľa mňa je to pre podobné RPG ideálna dĺžka. Nesnaží sa za každú cenu dosiahnuť stovky hodín a zahltiť hráča obsahom, ktorý v skutočnosti nepotrebuje.
Časové obmedzenie preto dobre funguje najmä pre príležitostných hráčov alebo ľudí, ktorých zaujíma hlavne príbeh a nechcú dokončiť úplne všetko.
Pre kompletistov môže byť rovnaký systém nočnou morou
Rozumiem však aj hráčom, ktorým sa časová mechanika nepáči. Ak patríte medzi ľudí, ktorí potrebujú splniť každý quest, nájsť každý predmet a vyčistiť celú mapu, neustále vedomie obmedzeného času môže byť nepríjemné.
Hra vás núti zmieriť sa s tým, že niečo vynecháte. Práve to je súčasťou jej dizajnu, no zároveň ide o prístup, ktorý nebude fungovať pre každého. Namiesto prirodzeného rozhodovania sa môže objaviť strach, že si vyberiete nesprávnu úlohu alebo prídete o zaujímavý obsah.
Do budúcich dielov by preto podľa mňa dávala zmysel možnosť hrať s časovým obmedzením alebo bez neho. Základný režim by zachoval pôvodnú víziu vývojárov a tlak na rozhodovanie, zatiaľ čo alternatívne nastavenie by umožnilo kompletistom prejsť všetok obsah bez stresu.
Takáto voľba by dokázala uspokojiť obe skupiny hráčov bez toho, aby vývojári museli úplne opustiť jednu z najvýraznejších mechaník celej hry.
AA hra v tom najlepšom zmysle slova
The Blood of Dawnwalker je skrz-naskrz AA titul a myslím to ako pochvalu. Nesnaží sa konkurovať najväčším hrám množstvom obsahu ani veľkosťou sveta. Namiesto toho ponúka kompaktnejšie RPG s jasnou identitou, vlastnými nápadmi a rozumnou dĺžkou.
Menší rozsah je však miestami viditeľný. Niektoré animácie nepôsobia úplne prirodzene, súbojom časom dochádza variabilita a hra nemá vždy rovnakú úroveň prezentácie. Viaceré mechaniky pôsobia skôr ako veľmi dobrý základ než ako ich definitívna verzia.
Práve preto na mňa hra pôsobí ako jemne nedobrúsený diamant. Vidím miesta, ktoré sa dali spracovať lepšie, ale rovnako jasne vidím aj kvalitu ukrytú pod nimi. A čo je najdôležitejšie, hra má vlastnú osobnosť. Nie je iba lacnejšou napodobeninou Zaklínača s upírmi.
Rebel Wolves dokázali vytvoriť svet, do ktorého sa chcem v budúcnosti vrátiť. Ak sa v pokračovaní podarí rozšíriť súbojový systém, doladiť úvod a zachovať kvalitu vedľajších príbehov, séria má pred sebou veľmi sľubnú budúcnosť.
PS5 verzia drží svojich 40 FPS, hoci nie bez zaváhaní
Hru som prešiel na základnej PlayStation 5 v režime Balanced, ktorý cieli na 40 snímok za sekundu. Väčšinu času bol zážitok dostatočne plynulý a technická stránka mi nezabránila v postupe ani výraznejšie nenarušila hranie.
V niektorých častiach sa však objavili technické nedostatky. Išlo najmä o vizuálne glitche, menšie chyby v zobrazovaní a momenty, keď bolo cítiť, že hra ešte potrebuje ďalšie dolaďovanie.
Nenatrafil som však na problém, ktorý by mi znemožnil pokračovať alebo ma pripravil o progres. Technický stav preto nevnímam ako zásadnú prekážku, skôr ako ďalší dôkaz toho, že ide o veľmi kvalitnú hru, ktorá ešte nebola úplne vyleštená.
Pri hodnotení je dôležité zohľadniť aj rozsah projektu. Na AA titul vyzerá Dawnwalker veľmi dobre a väčšinu času ponúka presvedčivú atmosféru. Drobné vizuálne chyby sú nepríjemné, no celkový zážitok mi nepokazili.
Pevný začiatok série s veľkou budúcnosťou
The Blood of Dawnwalker nie je dokonalé RPG. Má nešťastne zvolený a mätúci začiatok, súboje sa postupne opakujú a časová mechanika dokáže časť hráčov skôr odradiť než motivovať. Technické spracovanie navyše potrebuje ešte niekoľko opráv.
Napriek tomu ide o jeden z najzaujímavejších základov novej RPG série. Po prekonaní úvodnej hodiny hra ponúkne desiatky hodín výborného dobrodružstva, kvalitné vedľajšie úlohy a svet, v ktorom sa prakticky neustále deje niečo nové.
Najviac oceňujem, že Dawnwalker neplytvá mojím časom. Nesnaží sa ma udržať pri obrazovke stovky hodín iba preto, aby mohol hovoriť o obrovskom množstve obsahu. Takmer každé herné sedenie prinieslo viditeľný posun a približne 40-hodinová dĺžka mi pripadala viac než dostatočná.
Pre hráča, ktorý chce dokončiť každý jeden quest, by bolo moje hodnotenie pravdepodobne o bod nižšie. Ak však dokážete prijať, že počas jedného prechodu neuvidíte úplne všetko, časový systém sa môže stať jednou z najlepších vlastností hry.
The Blood of Dawnwalker je nedobrúsený diamant, ale jeho kvality sú viditeľné už dnes. Rebel Wolves postavili pevné základy a ja úprimne dúfam, že na nich budú môcť ďalej stavať.